Ja by som sa konečne začala učiť variť. Nie že by som to doteraz nevedela, ale halušky s tvarohom by sme len ťažko zvládali jesť dva týždne. Alebo by som začala cvičiť. A určite by som v tom nebola sama. Každá z nás sníva o krásnej a vyšportovanej figúre, no výhovoriek bolo vždy viac ako času.

​

    Knihy na polici spia pod tuhou vrstvou prachu, ktorej by sa už patrilo zbaviť. Človek tak zistí, že kniha, ktorú tam pred pár rokmi položil, stále čaká na svoje prebádanie. A ani tá polica už nevisí tak rovno ako predtým. Len škoda, že ju nemá kto opraviť. Manžel behá každý deň do roboty, a tak niet voľnej minútky na vymenenie skrutky. O dvierkach na kuchynskej linke ani nehovorím, už len sama čakám, kedy to vzdajú úplne.

​

    Internety sú plné motivačných citátov a "influenceri" dennodenne rozprávajú o self-love. No im sa to ľahko hovorí, keď celé dni sedia doma a nič nerobia. Len natočia video, urobia si fotky a pridajú to na internet. Kedy má bežný pracujúci smrteľník čas na spoznávanie samého seba, keď celé dni tvrdne v práci?

​

    Ani tie vzťahy už nie sú to, čo to bývalo. Jeden v škole, druhý v práci a čas na seba si nájdeme len pri chytaní kľučky od vchodových dverí, kedy si vymeníme len krátke „Ahoj!“. Spoločné varenie, kúpeľ či večerné posedenie pri telke znie menej reálne ako celosvetová karanténa.

​

    To všetko, a mnoho iného by sme zvládli, keby sme mali aspoň o trocha viac času. Len škoda, že sa nám takého privilégia nikdy nedostane... Či? 

​

​

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            Bianka xx